štvrtok, 30. júna 2016

Ultimate bus traveler´s guide: Sweden edition- PART TWO

Tak teda dobre. Druhá časť.
Priznanie- na chvíľu ma premohla skúposť a horderstvo. A chcela som si všetky svoje cestovateľské info nechať pre seba. A potom ich raz, v čase krízy predať za strašné prachy ako „Cultural Know How“. Ale došlo mi, že by to asi aj tak nik nekúpil (aj keby bola zombie apokalypsa), vtedy by každý bojoval o svoj holý život a dušu spasenú, raboval by obchody a kradol použiteľné zásoby potravy a kašľal by na „cultural Know How“. Takže, logickým rezultom tohto vnútorného boja je… druhá epizóda seriálu o autobusovej cestovateľke. Nemáte za čo.
Nuž, Baška. Zistila som, že sme si veľmi podobné. Občas, keď sme boli mladšie, kupovali sme si košele len preto, že mali pekné podšívky na lemoch. Jasné, že tie podšívky nik nevidí, ale my sme o nich vedeli. Alebo občas chodíme do pekných obchodov a knižníc len pre ten pocit akože sme vo filme. Alebo sme si občas kúpili TOGO kávu a noviny… aby sme vyzerali americky. Súďte ak chcete. 

Celý príspevok si môžete prečítať na :Fries N´Icecream

pondelok, 20. júna 2016

Ultimate bus traveler´s guide: Sweden edition- PART ONE

red týždňom som sa vybrala na sever. Do Švédska. Baška tam buduje svoju kariéru a stavia ďalšiu strategickú európsku baštu našej rodiny a ja pravdepodobne už onedlho budem zapriahnutá do mašinérie pracovného dospeláckeho života, rozhodla som sa teda využiť posledné lúče môjho freesylového života a vybrala som sa na sever. Punkovo. A keď hovorím punkovo, myslím ultimátne punkovo. Autobusom. SAMA. 26 hodín.
Človek by si myslel, že samovražda. A viete čo? Áno. Zistila som, že z obdobia, kedy som bola uchvátená z toho, že vám stewardka v ružovom ponúkne „kávu, ččaj, kapuččíno a ččokoládu,“ ZADARMO a časáky ZADARMO som už vyrástla.  Tieto vysoko kvalitné neska nápoje som s radosťou oželela a nedala si ich ani raz. Oproti môjmu JA spred desiatich rokov som už totiž nemala nutkavý pocit dozbláznenia využívať všetky bezplatné „nadštandardy“ s ktorými sa stretnem „just because I can“. A po čase si navyše uvedomíte, že tej hnusnej autobusovej pachuti v ústach po noci sa dá vyhnúť… napríklad nepitím spomínaných delikates.

pondelok, 6. júna 2016

Májové "favs"

Raz sa ma niekto pýtal na to, čo rada pozerám/jem/pijem/mám/chcem/čítam/počúvam, lebo vraj som inšpiratívna. Osobne mi to nedáva zmysel a nie celkom tomu rozumiem, pretože vlastne som ako také steblo v tráve a robím si čo chcem a mám rada čo chcem a pijem čo chcem. A navyše sama svoju inšpiratívnosť vnímam niekde na úrovni virálneho videa o škrečkovi, čo je drobunké tacos a dekoratívneho gýču v podobe pastelovo natretého ananásu, ale budiš. Vox populi, vox dei, hovorím. Dopyt riadi ponuku. A hoci som presvedčená, že máte dostatočnú súdnosť na to, aby ste si v tom množstve nepotrebného materializmu a konzumu dokázali nájsť tie svoje „OMG monthly favs“, predsa len som sa rozhodla všetkých vás, latentných stalkerov, čo čítate moje blogy, každomesačne zahlcovať tými mojimi. Nemáte za čo!
Milujem tých ľudí, čo sú presvedčení, o tom, že Sia funguje od minulého roka a jej debut bol Luster. Zlaté. Je to blbosť. Sia je tu s nami už miliardu rokov a od šialeností a videí s maňuškami si prešla cez Shia Labeoufa a jemnú alternatívu až k rádiovkám. Nikdy som nebola prudký fanúšik Sheanových nezrozumiteľných hundranín, ale… toto je dobrá vec. Pusti si.
2.       Kód/Code KSC
Celý článok si môžete prečítať na mojom novom blogu Fries´N Icecream (rada vás tam uvidím).

streda, 1. júna 2016

O Tatríne, Živene, tebe a mne

Warning: Ultim thinking loudly. Možno bez hlavy a päty, ale čo! Toto je môj blog a ty si tak trochu stalker, keď to čítaš. Tak nebuď potom naštvaný.
Neskoro večer sme prechádzali od Galérky ku stanici. Peši. Kus cesty. No a čo. Vo vzduchu voňala pokosená tráva a kde tu sme míňali drsné tlupy košického mladistva. Mám rada také večery. Do života dajú mnoho. Napríklad zistenie, že skejtbord/longbord je poväčšine módny doplnok a nie dopravný prostriedok. Nebudem ich súdiť- táto filozofia ma preniesla späť do môjho detstva. (Tiež som jazdievala so sebou nosievala skejtboard. Deti pochopia, že im to na coolovosti nepridá. Ale to chce to čas.)

image
Ale nie o tom som chcela. Niekde pri filharmónii (košický žargón ešte nepoznám, neviem, či má nejaký krycí názov), som si niečo uvedomila. (Hej, až sa cítite hlúpo, keby ste prechádzali popri tom veľkosklade umenia, filozofie a osvietensva a na nič by ste neprišli. Chcela som sa vyhnúť tomuto seba-strápneniu, tak mi teda niečo osvietené napadlo.)
Celý príspevok si môžete prečítať na : mojom movom blogu Fries´N Icecream