štvrtok, 26. mája 2016

IT IS OVEEERRRR, is it?

Sú dve možnosti:
A) Buď je vyššie uvedené tvrdenie pravda a ja som už v tejto chvíli Mgr.,
B) alebo vás bohapuste klamem, rozmyslela som si to,a povedala som si, že chcem jazdiť vlakom ešte pár mesiacov zadarmo.
(update: Neklamala som. :) !!!!!!! Teraz ma všetci musíte poslúchať. Haha! … Vážne!)

image

Vlastne, keď sa nad tým zamyslím, zlý rezult z tohto dňa byť nemôže. Buď titul, alebo vlaky. Človek si v tomto sociálnom štáte niekedy ani nevie vybrať, čo sa mu hodí viac. Tak dobre nám je.
Každopádne, kocky sú hodené, ako povedal Cicero. (myslím). A tak,uprostred toho chaosu, žalúdočných vredov a nervozity, papierov porozhadzovaných po izbe, litrov kávy… je čas sumarizovať. Prehodnocovať.Spraviť výročnú správu.
Keď som nastúpila do Bratislavy na bakalára, nemaľovala som sa. Akože vôbec. Vrchol môjho make-upu bol púder. A nie, nemala som čistú pleť. Bola som len divné decko. A čo!!!
Na Átrijákoch sa naša izba stala prestupnou stanicou každovečerných párty a vďaka spolubývajúcej som zistila, že existujú individuality, ktoré k životu nepotrebujú vodu. Len voňavku.

utorok, 24. mája 2016

Morning Routune

Vyrástla som. Neviem ako/kedy sa to stalo- v mojej hlave mám stále sedemnásť, ale je to tak. Mám dvadsať päť! Moja mamka mala v tom veku dve deti. Dominikova mamka tri. Ja sa niekedy nedokážem vytiahnuť z postele pred deviatou!!! Keď som si túto skutočnosť uvedomila, trochu to mnou zatriaslo. 

image

Nejde o to, že by som bola spajo, skoré rána mám dokonca rada, len…. perinka ma niekedy oblapí tak silno, že sa jej neviem vzoprieť. A keď aj vstanem pred deviatou, kým som schopná reálnej efektívnej činnosti, je obed. Potom si uvedomíte že je pol dňa za vami a váš najväčší dosiahnutý achievement sú raňajky, ktoré už raňajkami vlastne ani nie sú. Povedzme si to na rovinu: CHÝBA MI DISCIPLÍNA.
Rána milujem. Kedysi som nimi žila. Myslím si dokonca, že boli stvorené pre našu dušu. Taký intenzívny čas pre seba ako ráno asi nenájdete v celom dni. Niečo to stojí. Ale čo nič nestojí, za nič nestojí. A navyše moja hlávka je príliš farebná, milión nápadov a myšlienok, ktoré si vyžadujú realizáciu. V opačnom prípade som frustrovaná. Človek sa musí realizovať. Osobnostne rásť. Budovať svoje vnútro. A nielen duchovne, ale aj charakterovo, intelektuálne, kulurne….a rána sú na to stvorené. Som o tom presvedčená. 
Myslím, že som správcom svojho času. A svojej osobnosti. Takže som sa pred nejakým časom rozhodla na radikálny krok. Vytvorila som si svoju RANNÚ RUTINU. Žiadne pospávanie. žiadna prokrastinácia (do pozornosti dávam knihu Umenie prokrastinácie. Milujem ju!), čistý focus od rána.

Chvíľu je to boj, bunky môjho tela revoltujú, ale ako hovorí môj otec- veľký kuchynský filozof: “Nad telom vládne duch!” Ani mi vlastne nejde tak o to, kedy vstanem ako skôr o to, koľko spím. Spánkový cyklus normálneho človeka trvá asi 90 minút. A je fajn zobudiť sa, keď sa tento cyklus ukončí. Chodím spať okolo polnoci, takže 6 a pol hodinový spánok je presne ten akurátny….ak chcem teda stihnúť všetko čo mám. 
Celý článok nájdete na mojom novom blogu:http://friesnicecream.tumblr.com/post/144848631885/morning-routine