Nemám to rada. Nemám rada meta veci. Chápem, že občas sú nevyhnutné- napríklad keď máte za 3 dni prečítať celý (!!!) Zločin a trest, napísať naň čitateľský denník a ešte k tomu nakresliť obrázky, lebo vaša učka má rada v čitateľskom obrázky. Nik neprečíta Z&T za tri dni- má to milion strán, jeeees! Na to sú meta veci. (true story, btw) Inak na nič. Mali by ich zakázať!
Viem o čom hovorím. Ostatné dni som žila v krabici s nápisom METAŽIVOT Dali mi oblbováky. Oblbli ma. Realitu vtedy vnímate veľmi oklieštene. Vlastne vnímate len to, čo sa deje práve v tej chvíli. Neriešite dôsledky, ani to čo bolo ani to čo bude. Nesmejete sa. Nič vám nepríde vtipné. Nehovoríte smiešne veci. Oblbováky vám asi vyžrali tú polku mozgu v ktorej sídli centrum smiechu.
Interakcia z ľuďmi sa koná akoby pod vodou. V rade pri pokladni nevydržíte viac ako tridsať sekúnd. potom radšej položíte košík na zem pred seba a poberiete sa. Miesto dobrých filmov pozeráte zlé reality na TLC…to váš mozog zvláda. Spať idete…. keď vás zalomí: o druhej, o piatej a ultimátne o deviatej. O deviatej ste nechodili spať od ôsmej triedy na základnej. Tvár kamarátov si už nepamätáte.
Celý článok nájdete na mojom novom blogu : http://friesnicecream.tumblr.com/post/121049420113/meta
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára