streda, 19. septembra 2012

Charlieho malé tajomstvá by Stephen Chbosky




http://www.academiaknihy.cz/eshop-images/small/charlieho-male-tajomstva.jpg
CoverDeal: ...je to, ako keď sa vám náhle zapáči nejaký chlapec... Deal: Neklame. Veď koho by aj oklamal? Seba? Načo?
BestFriend4Ever: ... po chvíli by ma začal podvádzať s nejakým pseudofilozofom...
Plus: Realita
RelationshipStatus:.. ...možno to bolo tou neutíchajúcou Holdenovskosťov...

CoverDeal: ...je to, ako keď sa vám náhle zapáči nejaký chlapec...
Už je to pár rokov, čo som túto knihu ešte stále pod anglickým názvom uvidela na internete. A ak vám poviem, že som ňou ostala uchvátená, treba sa nad tým zamyslieť, pretože ja zelenú farbu vážne neznášam. Takže otázkou teraz zostáva, čo ma na nej tak uchvátili, že sa mi z celej tej zelenosti neobracal žalúdok, a namiesto toho, sa mi ruky chveli túžbou chytiť tú útlu knižočku do dlaní a pricapiť si ju k hrudi. Vážne? Osobne nepoznám odpoveď na túto polemickú otázku a ak by so ju aj poznala, nepoviem vám ju, lebo je to, ako keď sa vám náhle zapáči nejaký chlapec a vy vlastne ani neviete prečo.
Azda to je pre tú odvahu, ktorú dizajnér obálky musel prejaviť, keď vydavateľovi posunul jednofarebný návrh s minimalistickým obrášťokom. Alebo pre ten netradičný názov, ktorý sa v anglickom origináli leje cez pery ako melódia. Alebo pre štruktúru papiera, z ktorej je obálka urobená. Alebo je skrátka presiaknutá silou príbehu, ktorý sa už neudržal vo vnútri a ktorý cez ňu srší. Čo ja viem. Každopádne je to jedna z mála zelených vecí, ktoré ma neprivádzajú do šialenstva.

Deal: Neklame. Veď koho by aj oklamal? Seba? Načo?
Charlie píše listy. Píše ich veľa a všetky sú absolútne presiaknuté jeho dušou. Neskrýva sa za siahodlhé, fundované a mudrácke reči. Jednoducho žije svoj život v čase dospievania a píše o ňom s maximálnou úprimnosťou.  Neklame. Veď koho by aj oklamal? Seba? Načo?
Pravdivo (a niekedy až zarážajúco naivne a otvorene) opisuje prvý rok na škole a všetko okolo toho. Kamarátov, vzťahy s nimi, rodinu a problémy. Nič nezametá pod koberec. Všetko prežíva a zapisuje Charlie naozaj nie je ty, ktorý má nutkavú potrebu vkuse ospravedlňovať svoje spávanie, len aby sa jeho počiny odrazili v lepšom a žiarivejšom svetle. To teda nie.. Podáva nám svedectvo o jeho dospievaní a o snahe robiť tie správne rozhodnutia a byť dobrým kamarátom.
BestFriend4Ever:... po chvíli by ma začal podvádzať s nejakým pseudofilozofom...
Pozrite, fakt som človek, ktorý sa snaží byť so všetkými za dobre a pokiaľ to len trochu ide ( a moja divotvorne introvertno-cholerická povaha mi v to nejako extrémne nebráni), snažím sa nadväzovať aj kamarátstva. Vážne. A predpokladám, že keby bol Charlie za, určite by sme sa skamarátili a tak... ale obávam sa, že by som ho po čase začala nudiť. Vážne.
Hlavne preto, že je fakt inteligenný ( negúľajte očami. On je fakt nad-nad-nadpriemerne inteligentný a ak mi neveríte, prečítajte si knihu a potom sa môžeme baviť) a mám pocit, že hoci mne v IQ teste tiež nevyšli nejaké záporné hodnoty, naňho by som nemala a po chvíli by ma začal podvádzať s nejakým pseudofilozofom, alebo čo, s ktorým by sa mal o čom baviť (a možno nie. Ja sa tiež viem baviť na rôzne témy. Fakt, Charlie.)
Ale je treba dodať, že ak sa už niekto s Charliem skamoší a má tú česť zdieľať s ním svoj život, má celkom vyhraté. Fakt. A jednoznačne takému človeku radím, aby sa ho držal ako kliešťa, pretože s ním to dotiahne ďaleko. Fajn, niekedy som z neho mala nervy. Vážne. Vlavne z tých blbostí čo robil a tak... ale v konečnom dôsledku je to dobrý chlapec. 

http://collider.com/wp-content/uploads/the-perks-of-being-a-wallflower-6.jpg



Plus: Realita.
V tejto knihe je plusov na cárach. Nebudem ich všetky menovať, pretože ak by som t spravili, o chvíľu by sa z nich stali len šedivé tiene. Poznáte to. Takže... nech si radšej pekne hoväjú v knihe a potom nech sa v plnej paráde žiarivosti ukáži čitateľovi.
Ale... jedno plus spomenúť musím, napriek tomu, že voči ostatným to nie je práve najdemokratickejšie.
Nuž venujme sa chvíľu realistickosti tejto knihy. Miestami som mala pocit, že Stephen knihu len vydáva za fikciu a v skutočnosti je to skutočný príbeh ako vyšitý. Prečo? Pretože také veci vie ščlovek len málokedy vymyslieť. Fajn, môžeme polemizovať o tom, že Stephen Chlbosky je dlhoročný scenárista a producent s milionročnou praxou a bla bla bla, a že vie ako sa také veci robia... ale, čo si budeme klamať. Niektoré veci jednoducho ľudský rozum nevymyslí. Nie je tak? Takže, ak je táto kniha fikciou, klobúk dolu, pretože je to fakt, fakt, fakt velkolepé. A ak nie je. Tiež klobú dolu, pretože je to tak zakamuflovan, že je to rovnako veľkolepo veľkolepé.

RelationshipStatus: ...možno to bolo tou neutíchajúcou Holdenovskosťov...
Ako je možné, že som tú knihu nečítala skôr. Vážne. Kde nastala chyba?
Patrím k tým ľuďom, ktorý zakaždým, keď prečítajú novú knihu, povedia, že to bola najlepšia kniha, akú kedy čítali. Okej, znižujem tým hodnovernosť svojich slov, ale pomôžem si?
Pri tejto knihe som to nepovedala. Hoci sa vážne, vážne, vážne radila k tým, ktoré by som chcela mať vo svojej poličke a stále sa k nim vracať. Cítila som sa ňou spriaznená. Neviem, či to bolo tým, že som z nej cítila neutíchajúcu Holdenovskosť, alebo čo, ale jednoducho ju mám rada.
A priznávam... sem tak mi sánka spadla poriadne nízko. A em tam mi padla zasa slza... ale nie veľa.
Nie som predsa mäkkýš. Ale viete čo tým myslím.
A keď nie, prečítajte si ju a budete vedieť.
Alebo viete čo? Prečítajte si ju radšej všetci. Tak to bude lepšie.


nedeľa, 16. septembra 2012

Boh sa priblížil by Max Lucado

http://tlacovespravy.files.wordpress.com/2011/11/boh-sa-priblizil.jpg

V podstate som mala vedieť, čo ma v tejto knihe čaká. A vlastne by mi to nik nemal právo vyčítať. Predsa som od Maxa prečítala všetko, čo mu u nás vyšlo. Teda pre dospelákov.  Jeho štýl sa mi nenápadne, ale trvalo vpálil pod kožu.  Jeho filozofia myslenia by ma už nemala prekvapovať.
Presne to som si myslela. Doslova.
A doslova som sa mýlila.
Ach, ako jednoducho človek padne do pohodlnej tendencie škatuľkovania. Všetkého. Ľudí. Kníh. Autorov. A zobudiť ho môže len poriadny preplesk. A u mňa ten preplesk nastal v momente, keď som sa začítala do knihy Boh sa priblížil. Nepreháňam.
Napriek tomu, že Maxovou literárnou výsadou je jeho neskutočne nadnesený, a ľahký štýl, ktorý je zreteľný v každej jeho knihe, táto kniha boduje množstvom nových uhlov pohľadu. Známu situáciu, ktorú poznáme odpredu-odzadu, no napriek jej zázračnosti ju svet pomaly obaľuje streotypom, podáva v kontexte takej perspektívy, že z nej náhla vlna sviežosti v momente odfúkne všetok stereotyp a pred nami sa trbliece niečo úžasné.  Viem, znie to komplikovane a tažťkopádne. A možno nezrozumiteľne, ale to jej jediný spôsob, akým dokážem vyjadriť, ako Max Lucado vo svojej knihe predstavil Krista. A jeho pohnútky prísť na svet tak, ako prišiel.
Ako dieťa, ktoré plače. Tesár, ktorý si občas trene kladivom po prste. Ako syn, ktorého Jozef musí usmerňovať pri výrobe novej stoličky. Škandalózne! Šialené!
Úžasné! Dych vyrážajúce!
Predtým, než Max začal písať túto knihu, odložil všetku svoju vedátorskosť a vysokú, ťažko uchopiteľnú fundovanosť do skrinky a jej dvierka zamkol. To mu dovolilo hľadieť na Ježiša, na čas, ktorý strávil na Zemi a na čas, ktorý tomu predchádzal absolútne ľudskými očami, bez obmedzenia prílišného mudrovania, bez vysokých a nepreniknuteľných múrov náuky. Bol to len on a Boh.
Kapitoly sú len také dlhé, aby z nich čitateľ dokázal vyťažiť maximum, a aby ho nezahltili zbytočným prázdnym pragmatizmom. A hoci je kniha fakt krátka a človek by si mohol povedať, že tak málo strán mu vlastne ani nemá čo ponúknuť, sila myšlienky v nej obsiahnutej plynie oveľa, oveľa ďalej.
Keď píšem tieto riadky a premýšľam nad Maxovou knihou, cítim ako mi v bruchu šialene tancujú motýle a ako môj srdečný pulz naberá na intenzite, ktorú môže upokojiť len opätovné čítanie. Vážne.
Ak Max dal svojej knihe názov Boh sa priblížil, zrejme mal celkom jasno, prečo to spravil. Pretože vďaka nej, sa Boh naozaj približuje.

A keďže túto knihu naozaj odporúčam, rovno vám sem hodím aj link, kde si ju môžete kúpiť: Kumran.sk
Nuž a niečo o autorovi: Max Lucado