nedeľa 20. novembra 2011

Life as We Knew It by Suzanne Beth Pfeffer

CoverDeal: Full of Emotions
Deal: Obrí asteroid vs. mesiac
BestFriend4Ever: Prekonávanie seba samých
Plus: Writer, Pond Relationship, Carrol Singers
ReliationshipStatus: Ohryzené nechty a slzy v očiach


CoverDeal: Full of Emotions

S touto knihou by som sa v električke rozhodne nehanbila. Naozaj oceňujem, že sa z kreslených, alebo počítačovou grafikou robených obálok v tomto smere do istej miery upustilo a mohol konečne vyplávať na povrch potenciál fotených obálok.

Aj keď v prvom momente som mala pocit, že sa dívam na knihu s vianočnou tematikou a mesiac (hoci veliký-preveliký) na mňa pôsobil menej ústredným dojmom ako zasnežený domček pod horou, akosi sa mi tá obálka zapáčila. Vyvoláva vo mne nejaké mrazivé chvenie a nutkanie otvoriť tú knihu. A možno to bola aj zámer (hoci si nie som istá, či sa dá tento efekt vyvolať aj účelovo), pretože obálka vo mne prebudila všetky tie emócie, ktoré sa neskôr odkrývajú v knihe.

Občas som normálne túžila byť tam, na tom mieste, ktoré je odfotené na obálke. Ale nie som si istá či za tých podmienok, ktoré sú opísané v knihe...

A navyše modrá farba nemôže nikdy nič pokaziť...

Deal: Obrí asteroid vs. mesiac

Svet najprv zaplavia dve správy: jedna dobrá a druhá ešte lepšia. K zemi sa rúti obrovský asteroid, ktorý ale našťastie minie Zem  a navyše bude tak blízko že ho bude každý jeden žijúci človek môcť vidieť voľným okom. Senzácia storočia. V správach nebeží nič iné iba novinky o vesmírnom telese, v školách sa učitelia pretekajú v tom, kto dá študentom napísať dlhší referát na aktuálnu tému. Všetci sú vzrušení.

A rovnako aj Miranda. Šestnásť ročné dievča, ktoré viac rieši aktuálnu situáciu v rodine ako nejaké šialenstvo ohľadne asteroidu. Snaží sa vysporiadať s otcovou novou tehotnou manželkou, maminým priateľom a faktom, že starší brat odišiel na vysokú školu. Asteroid je na vedľajšej koľaji...

Až do momentu, keď sa dobrá správa zmenila na veľmi, veľmi, veľmi zlú. Asteroid síce nezasiahol Zem, ale celou silou narazil do mesiaca a odklonil ho z jeho obežnej dráhy. Mesiac sa priblížil k zemi tak, že bol nad celým horizontom. Obrovská biela svietiaca guľa, ktorá všetko zmenila...
V momente svet zachvátili záplavy a tsunami, ktoré z povrchu zemského zmiatli pobrežné mestá, popol zo sopiek zabránil priechodu slnečných lúčov, víchrice zničili elektrické vedenie...

Nastal chaos, hlad, smäd,... smrť...

Miranda sa so svojou mamou, Mattom (starším bratom) a Jonnym (mladším bratom) utiahla do jednej miestnosti v dome, kde sa snažili prežiť otrasné mesiace v dejinách ľudstva. Jedinou nádejou im bol fakt, že sú spolu...

BestFriend4Ever: Prekonávanie seba samých

Myslím, že v knihe nie je nik, kto by nebol hodný označenia BFF. V hraničných situáciách sa prejavil ich pravý charakter, ktorý do určitej miery aj determinoval to či prežijú, alebo zomrú i to, akou smrťou zomrú.

Každý z nich mnohokrát v knihe zaprel sám seba, aby dal šancu prežiť aspoň jeden deň niekomu inému. Všetci išli ďaleko za hranicu svojich možností. V stave v ktorom by sa za bežných okolností už dávno vzdali, teraz bojovali o život svoj aj svojich blízkych. Rodinné puto sa ešte spevnilo a stalo tým najtrvácnejším, čo v tomto období existovalo.

Kľúčovým aspektom v celej knihe bola rodina. Všetko sa okolo nej točilo a všetko z nej vychádzalo.
Ak by som však mala označiť jedinú osobu, ktorá by mala byť mojím najlepším priateľom, bol by to Matt. 

Myslím, že s ním by som sa nebála ani stroskotať na opustenom ostrove. Možno by ma odtiaľ nevedel vyslobodiť, ale bola by som si istá, že spravil všetko čo by mohol, aby ma odtiaľ dostal. Dal by sa označiť za hrdinu. Niekedy som mala pocit, že hoci príbeh rozprávala Miranda, skutočnou hlavou postavou bol práve Matt. Neváhal sa zriecť vlastného pohodlia (pohodlia z hľadiska deja), aby pomohol iným.

Mám chuť ho objať. V skutku.

Plus: Writer

Ešte aj v čase, keď sa končí svet, Mirandina matka vytiahla z povaly starý písací stroj a písala. Rovnako ako Miranda, ktorá si počas celého tohto katastrofálneho obdobia vedie precízny denník. Pre koho? V najkrutejších časoch hovorí, že pre ďalšie generácie, ktoré toto neprežili, ale narodia sa neskôr, ale potom hovorí, že je pre ňu. Aby si pamätala Život, ako sme ho poznali.

Plus: pond relationship

Myslím, že vzťah Mirandy a Dana, ktorý stál akurát na tom, že sa spolu stretávali na rybníku bol príjemným spestrením inak chmúrnej a tragickej atmosféry deja. Pocit, ktorý Mirandy mala v sebe- že mala aspoň niekoho mimo rodiny s kým sa mohla porozprávať a cítiť jeho prítomnosť, sa rýchlo preniesol aj na čitateľa. Škoda, že to skončilo tak, ako to skončilo...

Plus: Carrol singers

Poznáte svojich susedov? Miranda ich nepoznala. Nikdy sa s nimi netrestávala a nikdy s nimi nemala dobrý vzťah, rovnako ako nikto z jej rodiny. Susedstvo sa jednoducho v ich okolí nekonalo....
Až do dňa, keď sa po dlhočizných mesiacoch samoty stretli na ulici zasneženej metrami snehu, aby aspoň počas dvoch minút (kým budú spievať Silent Night) zabudli na to, že zajtra možno všetci zomrú. Na tú chvíľu sa medzi nimi utvorilo zvláštne puto. Vianočné puto. (a že Vianoce s ľuďmi nič nerobia... to viete komu hovorte...)

RelationshipStatus: Ohryzené nechty a slzy v očiach

Kým som čítala túto knihu, prešla som asi všetkými fázami zdesenia, vystrašenia, bolesti, hrôzy, radosti,...

Obhrýzala som si nechty a plakala, čítala s otvorenými ústami aj v duchu prosila, aby to dopadlo dobre. Táto kniha vás jednoducho nemôže nechať chladným. To nejde.

Snažila som sa predstaviť si, aké by to bolo, keby sa tento scenár naozaj stal. Keby kvôli nedostatku zásob jednoducho nepúšťali do určitých štátov tehotné ženy, ani ich rodiny, lebo to znamená hladné ústa navyše. 

Keby celý vládny regiment odišiel na bohaté územia so zásobami ropy, plynu a uhlia a bežných obyvateľov by kašľali. Keby otupenie zmyslov a citov spôsobilo, že po niekoľkých mesiacoch nie ste schopný povedať svojmu bratovi Jonny, ale Jon a vnímate ho ako dospelého, hoci je od vás o tri roky mladší. Keby smrť blízkej osoby nepriniesla slzy, ale nádej v plnosť jej špajzy. Keby ste sa nemohli spoľahnúť na nikoho, len na seba a rodinu....

Nevedela som si to predstaviť. Nešlo to. A keď už sa mi to takmer podarilo, pocítila som obrovský strach a úzkosť.

Táto kniha vás prinúti rozmýšľať. Nie je to jedna z tých otrepaných lacných brakov, na ktoré zabudnete v momente, keď dočítate posledné slovo. Táto kniha sa vám vryje pod kožu. Hlboko.

Myslím, že patrí medzi najlepšie knihy tejto tematiky, aké boli v ostatnom čase napísané a vydané.


A ak by ste chceli vidieť Life as We Knew It (by Suzanne Beth Pfeffer) v trailerovom spracovaní, tu to máte. Nech sa páči:


V prípade, že by ste si chceli knihu kúpiť, môžete tak spraviť aj Tu.

XOXO
DomiLondon

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára