pondelok, 24. októbra 2011

Láska hodná dávania by Max Lucado

Desiata lyžička musli


Vydavateľstvá a kníhkupectvá sú v poslednom čase doslova preplnená knihami podobného typu. To, čo bolo kedysi podpultovým a nedostatkovým tovarom sa na nás odrazu valí z každého výkladu a každého regálu.
Medzi podobnou literatúrou si už nemusíme vyberať len z dvoch titulov, dnes ich mám stovky. Vlastne tisíce.... Výhoda? Na prvý pohľad jasná. Každý sa ku knihe dostane oveľa jednoduhšie, na druhej strane, v toľkom mori rôznych publikácií tohto typu len málo kto vie presne, čo chce, (Ach, keby aj sa som taká bola....) a odrazu má v knižnici knihu, ktorú už nikdy nehodlá prečítať...

Je skvelé, že slovenská knižná produkcia sa po dĺĺhom čase mlčania konečne pistila po vydávania aj tohto druhu kníh, aj keď nie každá z nich dokáže osloviť. Ale ako aj pri iných knihách, aj tu ide hlavne o subjektívnosť.

Kníh z podobnéhosúdka som prečítala už neúrekom (a neúrekom ich bolo aj zo súdka Maxa Lucada), ale aj napriek tomu sa nemienim stavať do pozície odborníka na túto tému. To ani náhodou. Som skôr nezaujatý pozorovateľ. Švajčiarsko. Holden Caulfield v dievčenskom tele.

Musím povedať, že táto kniha bola pre mňa ako desiata lyžička musli do jogurtu. Deväť sa ich tam ešte v pohode zmestí, ale desiatu odrazu sprevádza katastrofa. Vločky všade, všade jogurt.... A presne tak to bolo aj so mnou a Láskou. Jednoducho sme si nesadli.

Kniha prezentuje základnú pointu lásky: Nemôžeš milovať, ak nie si milovaný. A prezentuje ju naozaj dobre. Zaujímavé pasáže, ktoré som vždy hltala (týkali sa Maxovho života... neviem či si vymýšľal, alebo nie, ale bolo to fakt skvelé) sa striedali s jemnou podprahovou prednáškou (nič hardcorové... skôr príjemné čítanie na večer, ktoré vám aj niečo dá) a dopĺňali ich krátke pasáže z Písma. Štruktúra ako v každej inej Maxovej knihe.
Čítala sa veľmi dobre no aj tak mi niečo nesedelo. Niečo, čo sa netýkalo obsahu (ktorý bol naozaj dobre spracovaný). A potom som na to prišla. Štruktúra. Rovnaká v každej jednej jeho knihe. Človek sa jej postupne preje a odrazu nedokáže prijať to skvelé čo je vnútri. A to sa stalo mne.

Aj keď Láskahodná dávania je „Kniha hodná dávania“, ja osobne z nej mám len veľmi málo. Prečo? Pretože som sa vrhla na všetky jeho knihy naraz. A oni sú skôr ako tabletky. Postupúnosť buduje účinnosť....

Takže, konečný verdikt znie... Knihu odporúčam, naozaj, ale doprajte si čas (ak ste nedávno čítali nejaké podobné knihy), aby ste si ju mohli vychutnať úplne naplno. Potom budete prekvapení, koľko perfektných vecí sa z nej na vás nalepí.

XOXO 
DomiLondon

nedeľa, 23. októbra 2011

Who?! Who Is the Cutest Boy EVER?!

Ako je všeobecne známe, okrem McDonald-u a Amarican Apparel, Amerika previdelne poskytuje svetu aj iný kultúrny doping. Napríklad neustále aktívne ankety a hry o super-hotest.cutes-boy-character-ever. Ilustračným príkladom tohto fenoménu by nám mohla byť napríklad táto stránka, ktorá okrem podobných aktivít previdelne vytvára drinking-game na Twilight (verte mi,. po tejto hre si uvedomíte, že ten film má toľko trápnych scén, že Titanic sa môže schovať) a podobné veci.
A jedno dievča zo sveta kniho-blogofilov vzalo osud blog-ankiet do vlastných rúk, nechala konvencie za chrbtom, spravila ráznu rebelskú čiaru za starým osvedčeným kontinentálnym štýlom blogovania a zosnovala anketu. VEĽKÚ. Priam GIGANTICKÚ Anketu.
A výsledkom bude oficiálne NAJSEXY CHLAPČENSKÁ POSTAVA YA (výber je obmedzený na knihy, ktorý vyšli v ČR&SR). Takže už viac nebude lámania si hláv nad tým, koho si zobrať za manžela, pretože najcutest boy bude jasný.
A... všetci sa môžu do hlasovania zapojiť. Ba čo viac!!!! Všetci sú VÍTANÍ, aby sa zapojili.
Tak pozrite tento odkaz, hlasujte, tŕpnite a ak sa váš miláčik nedostane do semifinále, hlavne nerozbíjajte počítač. Ten by sa vám ešte mohol zísť.
Nuž, pozrite sem, cez tento odkaz, a hlasujte. Všetko podstatné vám už Judit vysvetlí na svojom blogu

piatok, 21. októbra 2011

Nebola by Alica, nebol by Peter Pan, ani Popoluška...

Keď sa povie Walt Disney studio, väčšina z nás si asi predstaví Mickeyho. Alebo možno ten ozrutánsky komplex kdesi na Floride, kde stoja kľúčenky s Malou morskou pannou toľko ako menšia motorka. Možno by ešte niekoho napadlo spájať toto štúdio s Ním, pánom Disneym, o ktorom si všetci myslia, že stojí za kresbou každej jednej postavičky (verte mi, niektorí ľudia si to myslia)...
A predsa. Je tu žena, ktorá stojí sa existenciou Walt Disney Studio (alebo aspoň za jeho umeleckou tvorbou), knižnej a filmovej ilustrácie a detskej grafiky tak zreteľne a napriek tomu nenápadne. Mary Blair. Narodená presne pred sto rokmi. Dnes by mala vek na to, aby rozdávala svoje skúsenosti za pekne vysokú cenu (pravda, keby žila).

Poďme si najprv povedať, kde a aký by bol náš svet bez tejto ženy. )Nasledujúce vety nie sú vhodné pre slabšie povahy a preto by som odporúčala, aby sa neplnoletí (vo vlastnom záujme) vzdiali.)
  1. Neexistovala by Alica v krajine zázrakov (aspoň nie tá disneyovská). Viete si to predstaviť? Nijaké Alica-obrázky, Alica-školské tašky, Alica-nálepky....NIČ. A knihu by nepoznal takmer nikto. Deti by boli ochudobnené o králika s hodinkami a šibnutého klobučníka. Nič by nebolo normálne. Svet by bol v chaose....
  2. Peter Pan!!! Nie že by som tú rozprávku nejako extrémne obľubovala, ale... nájdu sa v nej také životné pravdy. A nebyť Mary, všetci by boli odkázaní len na tú hranú verziu s Robinom Williamsom, alebo ešte na tú staršiu, ktorú by nik nechcel pozerať a preto by ju ani nik nepozeral. A tak by o Petrovi nikto nič nevedel. A keby nikto nič nevedel o ňom, nik by nevedela ani nič o vílach, ktoré existujú, ani o Neverlande... ČO BY TO BOL ZA SVET???? Pýtam sa
  3. A čo Popoluška? Dobre priznávam, sestrinmu frajerovi, ktorý je Francúz sa naša verzia celkom páči. Vlastne sa páči asi každému, kto z nej videl čo len dve sekundy, ale povedzme si úprimne, ten film je na svete už skoro tak dlho ako fosílie a stále sa nedostal ďaleko za hranice... V Amerike o našom inovatívnom spracovaní nik ani len nepočul (no... niekto možno áno, je neviem). Ak by bol svet nútený vysporiadať sa s absenciou Mary Blair, Amerika by nikdy nepoznala Popolušku a jej úbohá kultúra by bola ešte úbohejšia. Do detských menu v McDonald´s by sa nemohli dávať figúrky tekvicových kočov, ani spievajúcich myší a to nehovorím o bozkávajúcom sa Princovi a Popoluške, čo by ovplyvnilo celkovú efektivitu fástfúdov... Svet by bol úbohý (najme ten Americký, my tu máme naštastie Libušu Šafránkovú).
Áno, svet by naozaj vyzeral šedo a nerozprávkovo .A uvedomme si ,prosím, že veľká časť kresieb Mary Blair sa preniesla do knižiek. Ilustrovala stovky a stovky kníh, ktoré rodičia, ako boli tí naši čítali/jú deťom a postupne a nenápadne z nich vychovávajú knihofilov.
Takže pointa tohto článku? Mary Blair by dnes oslávila 100 rokov. Počas svojho života spravila obrovské množstvo práce (možno zákulisnej, ale o to hodnotnejšej a cennejšej) a spestrila život takmer každému z nás.
Tak pozdvihnime čaše a zvolajme: "Na Mary!!!"

XOXO
DomiLondon

sobota, 15. októbra 2011

Quote of the Week

Som rada, že vám môžem priniesť meme Quote of the Week z knihy The Life As We Knew It. Je to naozaj úžasná kniha, ale viacej vám nechcem povedať, aby som mala čo dať do recenzie. Suzanne Beth Preffer, autorka, už veru nie je najmladšia a jej životné skúsenosti naozaj v hojnom množstve, ale napriek tomu z knihy cítiť jej mladosť (keby som nevedela, kto dielo napísal, verte mi, myslela by som si, že je to práca nejakej dvadsiatky). 


Tak teda, ale aby som nezahovárala, tu sú výroky (jeden vtipný, jeden romantický a jeden... trochu silný). Dúfam, že vás nimi dokážem primäť prečítať si knihu The Life as We Knew It, jednoznačne to za to bude stáť.


(A trochu k meme... je to akcia z dielne Judit a jej blogu. Každú sobotu si zainteresované blogy (ich tvorcovia) vyberú z knihy, ktorú práve čítajú tri typy výrokov a potom ich uverejnia. Načo? Aby sa činila osveta kníh o ktorých ľudia len tak nevedia... a ešte pre mnoho iných dôvodov)


Vtipný moment:
“What about desserts?" I asked. "If the world comes to an end, I'm going to want cookies."
"We're all going to want cookies if the world comes to an end," Mrs. Nesbitt agreed. "And chips and pretzels. If the world is coming to an end, why should I care about my blood pressure?"
"Okay, we'll die fat," Mom said.” 

("A čo bude so zákuskom?" spýtala som sa. "Ak sa blíži koniec sveta, tak si dám cookies."
"Všetci si dáme cookies, ak sa blíži koniec sveta," súhlasila pani Nesbittová. "A hranolky a praclíky. Ak sa svet končí, načo sa budem stresovať kvôli svojmu krvnému tlaku?"
"Fajn, takže zomrieme tuční," povedala mama.) 


Silný moment:
“I feel myself shriveling along with my world, getting smaller and harder. I'm turning into a rock, and in some ways that's good, because rocks last forever.
But if this is how I'm going to last forever, then I don't want to.”

(Mám pocit, akoby som sa zosušovala spolu so svetom, stále menšia a tvrdšia. Mením sa na skalu a v určitom slova zmysle je to dobré, pretože skaly trvajú večne.
Ale ak toto má byť spôsob, akým mám prežiť naveky, tak nechcem.) 


Romantický moment: (dobre, možno nie je taký romantický... ale z môjho pohľadu celkom áno :D)
“The last living boy in America drops into my bedroom only he wants to be a monk. I think that pretty much sums up my life.” 
(Posledný žijúci chlapec v Amerike, ktorý mi vpadol do izby chce byť mníchom. Myslím, že to presne vystihuje celý môj život.)




No, myslím, že to by malo byť ono. Privítam vaše komentáre, postrehy a nápady.
Majte sa pekne a peknú nedeľu prajem, ak sa neozvem ešte zajtra.
XOXO
DomiLondon

štvrtok, 13. októbra 2011

Lekcia od princeznej by Jana Benková

Dnešná lekcia bude:
Lekcia od princeznej by Jana Benková

CoverDeal:  Pre ten čipkovaný golierik by som snáď aj zabíjala (...obrazne, samozrejme).
Deal: Vzťahová princezná
BestFriend4Ever: Redaktorka? Moderátorka?? Že sa pýtate...
Plus: Tabloid Bureau, 2 Bad Ex
RelationStatus: Je to ako so Salingerom

CoverDeal:  Pre ten čipkovaný golierik by som snáď aj zabíjala (...obrazne, samozrejme).
Tak fajn, odhliadnime na chvíľu od faktu, že v globále by sa slovenské verzie obálok dali klasifikovať ako zlé, a skúsme sa na obálku pozerať celkom nezainteresovanými, nezaujatími a absolútne objektívnymi očami.... Dobre, stále to pripomína Danielle Steelovú, alebo tak, ale je neodškriepiteľné, že na tej obálke je NAPRIEK TOMU, niečo zaujímavé. Keď už nič iné tak ten čipkovaný golier. To svečé o kvalite stylistov pri fotografovaní. Mohli si totiž povedať niečo typu: Načo sa trápiť, navlečieme tú babu do čierneho trika a to nejako vypáli, snáď... Ale nepovedali. A spravili fakt dobrú fotku. A musím pochváliť aj výber modelky a kaderníka...A ak sú tie naušnice perlové...
Ak by som to mala zhrnúť, tak to poviem takto: Za knihou s touto obálkou by som v kníhkupectve asi nešalela, ani by som nerobila emočné scény rodičom, sestrám a kamarátom niekde uprostred obchodu s cieľom vynútiť si ju (a verte mi, také knihy sú!!!). Dokonca by som tú knihu asi nehladala ani ako e-book (teda ak sa mám riadiť obálkou), ale... z knižnice, z police, kde by bola strčená medzi haldou Dánovych detektívok a evitoviek, odtiaľ by ma mňa jej obálka pôsobila asi ako príjemné osvieženie a vzala by som ju (HA!!! Práve som vám opísala, ako som sa k nej dostala.).

Deal:  Vzťahová princezná?
Ema má za sebou niekoľko nepodarených vzťahových excesov. Niektoré z nich aj zo slávnymi mužmi s ktorými sa spoznala vďaka svojej práci redaktorky. Ženského časopisu. Poradenskej rubriky. Presne tak, je to práca, po akej žiadna normálna redaktorka Netúži, ale ak sa Ema chcela uplatniť v obore, musela brať, čo je kto ponúkol. A tak radí zakomplexovaným ženským po päťdesiatke, aj dvadsiatkam, ktoré sa práve rozišli s chlapcom, ktorý „mal byť tým pravým“.
Ešte že má svojho Tomáša. Alebo nie?...

BestFriend4Ever: Redaktorka? Moderátorka?? Že sa pýtate...
Nebol ten nadpis spojler? Náhodou? No nič to, ... chcem povedať, že keĎ som rozmýšľala, či by som chcela Emu za najlepiu kamošku, alebo nie, zväžovala som niekoľko nezanedbateľných faktov. Napríklad, že má 32 (ja mám 20), alebo že je úspešná moderátorka v rádiu a zároveň pracuje pre úspešný ženský magazín (kto by takú kamošku nechcel). Ďalej som zvažovala fakt, že býva v Bratislave (ja tu študujem, ale že by som sa tu túžila aj usadiť, o tom silne pochybujem), a tak ďalej a suma sumárum mi vyšlo asi toto: Ema sa zdá byť fakt milá baba. Asi ako tá hlavná hrdinka z knihy The Boy Next Door od Meg Cabotovej, skrátka, dobrá partia, ale nie som si istá, či by najlepšie kamarátstvo v podaní mňa a jej malo perspektívu. Myslím.... viem, že sa vraví, že na veku nezáleží, ale úprimne, kto z nás tomu verí. Samozrejme, že na veku záleží. A poriadne... A hoci by bolo super mať za naj kamku novinárku s miliardou kontaktov, ktorá by mi vedela dohodiť job, aj keby som nechcela, musím povedať, že takto to nepôjde. Kamarátka určite, ale najlepšia asi nie. Žiaľ.

Plus: Tabloits Bureau
No vážne. Tie smiešne kóje, ktoré majú predstavovať kancelárie v redakciách, ma vždy fascinovali. Vždy som si predstavovala, že v jednej takej bude sedieť Rory Gilmorová a práve editovať svoj článok, ktorý ašpiruje na Pulizerku. Fakt.

Plus: Two Evil Exes
Videli ste Scott Pilgrim vs. theWorld. A všimli ste si tých nenápadných chlapíkov, ktorý sa volali Seven evil exes? Tak presne to mi pripomenuli dvaja slávny Eminy bývalí frajeri v knihe. Vážne. Smiala som sa ako bláznivá.

RelationStatus: Je to ako zo Salingerom
Poviem úprimne. Vyložím karty na stôl a nebudem kráčať okolo horúcej kaše... Túto knihu som začala s nadšením a plná entuziazmu čítať trikrát (áno, tá číslovka je správna) a dúfala som, že sa mi z neho aspoň trochu vráti späť, ale očividne nie som na takýto druh kníh ešte zrelá. Fakt. Čítala som na ňu asi milión pozitívnych recenzií, a napriek tomu sa mi s nimi nedarí stotožniť. Mrzí ma to, ale je to tak.
Ale naozaj sa mi veľmi páči, ako je kniha vystavaná. Myslím tým to, že tam sú nejaké listy od čitateliek a Emine reakcie, a až ta tým nasleduje celkový príbeh. A som naozaj hrdá, že na bujnej Slovenskej pôde konečne začínajú rásť noví autori, takže ma táto recenzia mrzí ešte o to viac.... Ale nehovorím, že je kniha zlá, to ani náhodou, len... ešte nie je pre mňa. Myslím, že je to ako s Jeromeom Davidom Salingerom, buď ho niekto miluje, alebo nenávidí. Nič medzi tým jednoducho neexistuje (a ak má niekto predsa len taký pocit, len klame sám seba)

Každopádne, ak chcete pohodové čítanie na pohodové jesenné večery, kľudne si ju objednajte. Banovať isto nebudete... aspoň by ste nemali... Skúste si ju objednať tu :D
Tak, to je všetko.
Majte sa pekne.
XOXO
DomiLondon


utorok, 11. októbra 2011

Teaser Tuesday

Tak dobre, viem, že v poslednom čase memes nejako zanedbávam, ale na svoju obhajobu hovorím: "Na intráku nemám internet!!!!" A týmto by som chcela tiež apelovať na všetkých zriadencov zodpovedných za chod na internátoch.... Ako je MOŽNÉ, že nemám NET? Kto v dnešnej dobe už NEMÁ NET????!!!!

Počkajte, trochu to musím predýchať, sekundu....
Fajn, už som sa ukľudnila, trochu a môžem prejsť k podstate veci. NEmusem obkecávať a chodiť okolo horúcej kaše, ako to zvyknem. Jednoducho sem prejsknem dve vetičky z knihy Airhead od Meg Cabotovej a ešte dodám, že meme je hosťované skvelým blogom SHOULDBEREADING. Takže ak ešte v meme nie ste, týmto spôsobom sa doň zapojte. Alebo ako chcete...

"---- Například že moje kůže je přecitlivělá na vosk (jako bych si na ni nějakej chtěla dávat), takže si chloupky musím holit (včetně oblasti bikin, o který mi Norman důvěrně sdělil: „Musíš pokaždé použít novou žiletku!" Což bylo dost trapný.----"

TAk a to je všetko. MAjte sa pekne.
XOXO 
DomiLondon

piatok, 7. októbra 2011

ÓÓÓBROVSKÉ ZĽAVY

Práve som sa u Judit na blogu dozvedela niečo famózne. Niečo tak úžasné, že ak máte knihy aspoň trochu radi, spadnete z toho na zadok. Verte mi. Ešte že som sedela, keď som tú skvelú správu čítala...

Takže, aby som sa dostala k pointe... Na GORILA.SKNESKUTOČNÉ zľavy... čo je vážne neuveriteľné, keďže som tam len nedávno virtuálne zavítala a všetko stálo presne toľko koľko vždy (čiže zvyčajne nad mieru mojich finančných možností...)... ale teraz...

Chcete ochutnávku? Tu máte:
Hunger Games- 5,99
Les kostí- 8,66
Pád- 5,99
...
...

Nemám slov. Jediné, čo môžem povedať je: Poďme nakúpiť vianočné darčeky už teraz!!! Jupííííííí
Mám vás rada
DomiLondon

štvrtok, 6. októbra 2011

The First BIG Dissapointment

Tak fajn, decká, toto bude asi jeden z tých príspevkov v ktorých si vylejem srdce a pretože vás vlastne nepoznám, pôjde mi to oveľa ľahšie. Už sa vám to stalo, že pred kamoši s ktorými ste boli face to face ste niečo povedať nedokázali, ale keď ste otvorili FB, alebo nejakú vec, podobného socializačného rangu, išlo to z vás zrazu ako vypustená priehrada... No dobre, na jednej strane je to strašné prekliatie tejto doby a tak, ale .... napriek tomu... občas príde vhod len tak sa vyrozprávať papieru,... alebo niekomu na druhej strane internetového LAN kábla, nie?
Nedávno som poslala vydavateľstvu jednu svoju vec. Úprimne povedané, poslala som im tú najkratšiu, lebo tie dlhé sa mi nechceli znovu čítať a opravovať a bla bla bla.... Neviem, čo som čakala (viem v čo som dúfala), keď som im to tam posielala, ale hneď ako som stlačila send button, v bruchu sa mi objavili motýle a krúžili a krúžili a krúžili a ja som každú chvíľu musela kontrolovať mail, či mi z vydavateľstva neodpísali.
A oni odpísali. Po dvoch dňoch. A odpísali, že mi odpíšu a že veľmi pekne ďakujú.
WAW, veľmi pekne ďakujú? Je to bežne, aby vám z vydavateľstva poďakovali, keď im tam niečo pošlete? Je to bežné, aby boli na vás milí a hneď od začiatku na vás (písomne) nevrieskali, že neviete dávať čiarky na správne miesto a „ kam sa to vlastne hrabete“? Je to bežné? Neviem, ale myslím, že nie. Vlastne som presvedčená, že to bežné nie je.
A poviem vám, je to úžasný pocit. Fakt, je skvelé, keď vám niekto celkom cudzí poďakuje za to, čo ste spravili, hoci ešte celkom presne nevie čo to je.  Je to, akoby ste odrazu našli nejakú vec, o ktorej ste si mysleli, že už dávno neexistuje. Presne také to bolo. Ľudia si myslia, že ochotní vydavatelia nie sú. A oni sú. Len treba hľadať veľmi, veľmi pracne, kým takých nájdete.
A tak som opäť každý deň sledovala mail, či mi neodpísali. Tak veľmi som chcela (chcem), aby to vydavateľstvo zaujalo a tak....
A dnes ráno mi zazvonil telefón. Ešte som bola v posteli a sprvu som si nebola istá, či je to len v mojom sne, alebo či je to realita a až keď sa mi zvučka ozvala druhý krát, bola som schopná mobil zodvihnúť.
Volala mi sestra. Prišiel mi mail (aby som vám to vysvetlila, ja na izbe nemám net. A ona hej. Tak hádajte čo? Občas mi checkne mail.). Z vydavateľstva.
A vôbec to nebolo to, po čom som túžila. Cítila som sa presne ako Rory Gilmorová, keď jej nepridelili to štipko v New York Times. Presne tak som sa cítila. Vlastne cítim. Moje prvé odmietnutie. Veľká vec. Veľká smutná vec. Momentálne so mnou síce zametajú hormóny, ale aj keby to tak nebolo, myslím, že by som mala pocit, že to moje písanie za nič nestojí.
Na druhej strane, keby Rory dostala to štipko do NYT, zrejme by tam išla a nemohla by ísť robiť reportérku na prezidentskú kampaň Baraca Obamu. A to je oveľa lepšie. A možno na mňa čaká tiež niečo lepšie.
Neviem, možno trepem a snažím sa upokojiť a povzbudiť, zobrať si z tejto zlomovej situácie to najviac, čo môžem. Nechcem prestať písať, milujem to. Jeden neúspech by ma nemal odradiť....
Ale aj tak. Je mi to ľúto. Veľmi.
A viem že aj mojej sestre. To ona ma prinútila to tam poslať.
Ale nevadí.
Dopadne to dobre. Neviem síce ako je to možné, ale veci nakoniec vždy dopadnú dobre.
Tak to je všetko.
Mrzí ma, ak ste sa prehrýzli celým textom až sem a teraz si trháte vlasy, že tých päť minút čítania vám už nikdy nikto nevráti. Vážne. Ale, myslím, že som si potrebovala vyliať dušu. Poprední svetoví psychológovia tvrdia, že napísanie myšlienok zlepšuje flexibilitu myslenia a umožní nadhľad nad problémom....
Som rada, že vás mám, decká, fakt.
XOXO
DomiLondon

utorok, 4. októbra 2011

Teaser Tuesday


Nech sa páči. prinášam vám malinkú ochutnávku z knihy Airhead (po česky je to V kúži supermodelky)... a keďže toto má byť utorkové meme týkajúce sa dvoch náhodilých viet z hociakej knihy, ktorú práve čítam, táto chuťovka bude práve v tejto forme.

Mimochodom, pre tých, ktorí to nevedia, toto meme je hostované skvelým blogom shouldbereading. Takže ak ešte nie ste medzi tými, ktorí každý utorok (alebo aspoň TAKMER každý utorok) uverejňujú na svojích blogoch práve veci k tomuto meme, a chceli by ste byť, neváhajte a pozrite sa na ten skvelý blog. Vážne, stojí to za to. :D

Tak tu to je.
Ako som už povedala, bude to z knihy Airhead od Meg Cabotovej (vôbec nie infantilné... no tak možno trochu. A čo je na tom!)

A toto je ono:
Nevěřila bys, jak hrozně se jí po tobě stejská. Radši jsem ji vzala s sebou. 


Tak to je všetko
majte sa pekne a som naozaj rada za to, že vás mám... aspoň takto virtuálne. Vážne. veľmi.
XOXO
DomiLondon

pondelok, 3. októbra 2011

A hneď mám krajší deň

Tak fajn, práve v tejto chvíli by som mala písať seminárku, alebo sa učiť na streďajší test, ale... dôležité slovíčko v tejto vete je práve to malé a nenápadné „mala by som“. Veru. A preto to nerobím. A vlastne aj z vnútorného štrajku, pretože sedem strán seminárky, ktoré som napísala cez víkend sa mi záhadným spôsobom z počítača stratilo, a tak som sa rozhodla celý tento systém bojkotovať. Z trucu. A hnevu. Teda aspoň na teraz.

Presne tak. A okrem toho mám rozčítaných asi milión kníh.... a ak si položím jasnú a zrozumiteľnú otázku, ČI sa mám učiť, alebo radšej venovať svoju pozornosť knihám, jednoznačne vyhrávajú knihy. Teda aspoň na teraz.


A keď už sme pri knihách (ale prosím vás, čo sa čudujete. Ste na blogu knihofila. Ak sa chcete baviť o iných kecoch, choďte inam.), dnes som stretla Abe- a Lincolna. Zlatý chalan, to vám poviem. Neviem, ako je to možné, ale v posledných rokoch vyzerá čím ďalej tým mladšie.... Nie, nehovorím s duchmi. Nie, nie som šialená (no dobre, ale len trochu. Fakt trochu.).  Jednoducho som ho dnes stretla pred NOVOOTVORENÝM MARTINUSOM v Bratislave (viete čo je divné, že je na tej istej ulici, ako jeho staré miniatúrne dvojča). Robil im tam reklamu. A išlo mu to fakt skvelo, to mi verte. (Tomu, komu to ešte stále nedocvaklo- bol top len chalan prezlečený za Abe-a, chápete).

A tak sme aj so spolužiačkami vošli dnu. A ja som takmer náhle spadla na zadok. Ale nespadla som. Ale poviem vám, aj keby sa mi toto spoločenské faux pas predsa len udialo, vlastne by sa nič nestalo, pretože bola naozaj vysoká pravdepodobnosť, že spadnem na jeden z asi milióna fatboyov rozložených všade okolo. Vážne. Krása.

Zo stropu visia dekoračné knihy, môžete si kúpiť šálky s mottom (a  nie trápnym...juchú), všade vôkol vôňa kávy z kaviarne Shtoor, ktorá je súčasťou kníhkupectva a.... teraz pozor... samostatné oddelenie pre teenage literatúru.

Dobre, dobre. Stále to nie je také ako na západe, kde je len sekcia YA veľká ako celý tento nový obchod, ale aj tak. Vo chvíli, keď som to uvidela ma zamrzelo, že som len úbohý a chudobný študák a do vrecka mám véľmi, véľmi hlboko.

Nuž, jednoznačne mi návšteva tohto knižného raja zdvihla hladinu endorfínov. Vzala som si odtiaľ za hrsť záložiek a nádej, že práve toto by mohlo byť mojím umeleckým miestom (budem to musieť ísť okuknúť ešte podrobnejšie. Také dôležité miesto sa nedá nájsť len tak... hoci, ako všade, aj tu existuje tzv. láska na prvý pohľad.).

JE to krásny pocit. A teraz už chápete, prečo ho nechcem pokaziť nejakou seminárkou, alebo učením. Mne to príde dosť logické. (ale aj napriek všetkému tomuto vie, že keď zavriem tento dokument, učiť sa budem musieť... je mi z roho na grc, vážne.)

Nuž, tak to je všetko. (Aspoň na teraz :D)
Majte sa pekne a čo najskôr choďte okuknúť ten nový Martinus, naozaj sa oplatí. Ja tam zájdem znova už čoskoro, aby som si mohla ochytať ešte teplú knihu Silence. V angličtine vyjde už ZAJTRÁÁÁ. Jupííííí.

XOXO
DomiLondon



nedeľa, 2. októbra 2011

POZOR! POZOR!!!

Vám všetkým, ktorí ste priaznivci kníh Beccy Fitzpatrickovej, dávam do pozornosti skvelú vec. UŽ je to TU!!! Už štvrtého oktróbla sa releasne úžasný záver ságy. Aby som bola presná: THE BREATHTAKING CONCLUSION TO THE INTERNATIONALLY BESTSELLING hush, hush SAGA (SILENCE). Už 4 októbra (to je UTOROK. Tento UTOROK) (to je ešte 1 deň 18 hodín 42 minút a 16 sekúnd- check the advertisement below).

Teším sa. Veľmi. Fakt som zvedavá, ako to celé skončí. ....

Nuž, tak s tým som sa chcela podeliť.
XOXO
DomiLondon

sobota, 1. októbra 2011

Quote of the Week

Zdravím,
ako sa máte? Úprimne verím, že dobre, faktis. U mňa je to celkom v pohode. Bolo by ešte viac v pohode, keby som nemusela riešiť hlúpe úlohy na hlúpy predmet, ale... keď tak nad tým uvažujem, tak zisťujem, že hlúpe veci sú vlastne skvelé. Pretože len vďaka ním vieme oceniť tie fakt coolové veci, nemyslíte? Neviem, možno som mimo, ale momentálne to tak cíti.

Ale teraz už k veci. Prichádzam ako posol dobrých správ. Pretože je sobota. A prtetože sobota znamená Quote of the Week (aspoň čo sa týka tohto blogu). A to znamená, že prichádzam s troma momentami z knihy ktorú práve čítam a s ktorými by som sa rada podelila.

Ako vždy jeden bude vtipný, jeden romantiocký a jeden ťažký. A pokúsim sa neriešiť spojlery. Fakt, ale ak mi niečo ujde... please, sorry.

Takže. Ak to ešte neviete, a ak ešte nie ste zapojený do tohto meme (ČOOO?), tak by som vám rada oznámila, že je usporiadávané dievčinkou, ktorá vedie tento blog. A dokonca tu máte aj special oportunity, aby ste sa stali súčasťou tejto skvelej meme. A to tu (pridajte sa, fakt, je to stranda, celkom).

Nuž, tento týždeň uverejňujem momenty, ktoré som vybrala z knihy slovenskej spisovateľky (všimnite si prosím tú národnosť. Áno!!!! je to Slovenka. U nás sú ešte stále moderní spisovatelia. THANKS GOD, REALLY) z knihy Lekcia od princeznej (aj recenzia bude).

So, here we go:

Vtipný moment: 
Písala im do nej (redakcie) asi fakt každá- od rozzúrenej trinástky, ktorej z diskotéky ušiel frajer s inou, alebo Ďalšej vystrašenej tínedžerky, ktorá netuší, či je nepravidelná menštruácia normálna, cez divoké osemnástky, ktorých absurdnosť problémov nemala hraníc, až po zrelé ženy, ktoré po odchode detí z domu zrazu stratili pocit užitočnosti, hľadajú nový zmysel života a redaktorka ženského časopisu im ho mala nájsť.

Romantický moment: 
Objala ho a vzala si višňu v čokoláde zo stolíka. "Chutí mi všetko, čo nám dbešný večer ponúka," Prstami si odhrnula z čela strapaté vlasy. Vložila mu do úst jednu višňu.
Olizol jej čokoládové prsty. "Budeš sladká. Dáme si víno?"
Zaklonila hlavu, usmiala sa a pritúlila sa k nemu.

Silný moment: 
Nikdy nehovor chlapovi prvá, že ho miluješ. NIKDY, nech ti pripadá akokoľvek úžasný a dokonca aj iný ako ostatní!

Tak to je všetko. Majte sa fajn.
S pozdravom
DomiLondon
XOXO