piatok, 30. decembra 2011

The yaer 2011 is nearly OVER!!!!

Hi folks,
rok je takmer na konci. Tento pocit zažívam už po dvadsiaty krát a pravdu povediac, nie som jedna z tých, ktorí majú nutkanie zhodnocovať a bilancovať všetko doterajšie... ale občas by to nemuselo byť na škodu veci...myslím.
A tak sa teda pustím do koncoročného príhovoru, na ktorý každý zabudne len čo ho dočíta... Také sú už príhovori. Je to ich osud.

Nuž v prvom rade by som sa vám chcela poďakovať. (Klišovitým a trápne známym frázam sa zrejme nevyhnem, vedzte teda, že to myslím vskutku úprimne.) znamená pre mňa veľa, že to čo napíšem predsa len niekto číta... je to taký zvláštne príjemne hrejivý pocit pri srdci. Fakt decká. Zvlášť by som sa chcela poďakovať všetkým mojim nasledovníčkam (naschvál používam ženský rod, pretože členovia mužského zastúpenia tam nie sú) a najnovšie i Catty, Willinde a Triss, ktoré sa mojími nasledovníčkami stali len nedávno.

A poďakovať by som chcela aj vydavateľstvu KUMRAN, ktoré mi poskytlo a poskytuje recenzné výtlačky vážne hodnotných kníh.

Nuž a samozrejme ďakujem aj Mirke Varáčkovej, ktorá mi dovolila načrieť do jej súkromia a spraviť s ňou rozhovor, ktorý ste si tu isto prečítali. Podľa štatistiky bol naozaj neuveriteľne úspešný,... pravdu povediac, takmer mi to vyrazilo dych. No ale niet sa čomu čudovať... Miroslava Varáčková, je Miroslava Varáčková. Predsa.
Ďakujem.

A čo sa týka môjho roku 2011 v knihách, je to veľmi pestré, štedré a naozaj len horko-ťažko sumarizovateľné. Prečo? Pretože milión kníh som mala požičaných, ďalších milión kníh bolo od kamarátov a ďalší milió tvoria e- knihy (tak fajn, možno nie celkom milión). No a posledná, nezanedbateľná časť sú knihy, ktoré sú MOJE v rukou uchopiteľnej podobe. Nuž skúsim to nejako a zostrojiť nejaký zoznam, alebo čo.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Toto je teda môj rok 2011 rečou kníh. Nie je ich azda veľa ako v poličkách a na blogoch niektorých zvás, nuž ale čo... Snaáď sa ocení i táto snaha.(chvála Bohu za GOODREADS, lebo inak som namôjdušu stratená)

Delirium (Delirium, #1)Lekcia od princeznejIf I Stay (If I Stay #1)The Maze Runner (Maze Runner, #1)Uglies (Uglies, #1)Matched (Matched, #1)A Love Worth Giving: Living in the Overflow of God's LoveLife as We Knew It (Last Survivors, #1)Ninth Key (The Mediator, #2)Shadowland (The Mediator, #1)90 Minutes in HeavenWho You Are When No One's LookingRovnako iný ako jaToo Busy Not to Pray: Slowing Down to Be With God3:16: The Numbers of HopeFearless: Imagine Your Life Without FearBreakfast at Tiffany'sThe Declaration (The Declaration, #1)Ransom My HeartMatildaDraculaThe Road HomeThe Gun SellerThursdays At EightCranberry QueenTorment (Fallen, #2)Fallen (Fallen, #1)The WitchesCrescendo (Hush, Hush, #2)Hush, Hush (Hush, Hush, #1)Digital FortressThe Tales of Beedle the BardUnder the Jaguar SunCityThe HobbitRoverandomThe Hunger Games (The Hunger Games, #1)
 dystopiachristianity paranormal-angelscontemporary childrens-fantasy classicsfantasy-paranormal romance mystery horror-zombies advenrure autobiography-memoirscience-fiction-young-adult womens-fiction

Tak teda, ak vám tento post nepriniesol nič nového, netrápte sa, očividne to nebol jeho účel.
Tak krásny posledný deň roku 2011 a to NAJLEPŠIE, NAJZAUjÍMAVEŠIE, NAJDOBRODRUŽNEJŠIE  čo si viete predstaviť (aj čo si neviete) v roku 2012. A samozrejme veľa super skvelých kníh....
tak... HAPPY NEW YEAR.
Dvíham pohár: Salut.
DomiLondon

utorok, 20. decembra 2011

UGLIES by Scott Westerfeld

http://3.bp.blogspot.com/_Movx6t-DtHA/TSrseehWYYI/AAAAAAAAA2c/ZYGnW2cwxs0/s1600/Coveresque+feat+Uglies+by+Scott+Westerfeld.bmp

CoverDeal: nie celkom príjemné zimomriavky
Deal: kde je moja krásna tvár?!
BestFriend4Ever: Sorry, Tally
Plus: Hoverboard, secret society
RelationshipStatus: rozhodne nie najhoršia

CoverDeal: nie celkom príjemné zimomriavky
Snažila som sa na obálky Uglies pozerať z rôznych uhlov pohľadu, ale nech som robila čo som chcela, nedokázala som spôsobiť, aby sa mi páčili. Dokonca ani jedna z nich. Je to zvláštne, pretože dystopické knihy YA sa poväčšine vyznačujú naozaj pôsobivými obálkami, veď si len spomeňme na HungerGames, Matched, Divergenciu a milión iných... Ale táto nie. Veruže nie. Z viditeľne odfláknutej fotky mi doslova naskakujú zimomriavky. Tvrdé, zdanlivo neupravované a netieňované farby vzbudzujú dojem, že bola fotka zbúchaná tak povediac „na kolene“...
Okej, skutočne sa dobre trafiť do „TEJ SPRÁVNEJ“ obálky je naozaj nesmierne ťažké, ale to je predsa práca pre vydavateľstvo, no nie?
Ak „kvalitu“ obálky hodnotím podľa toho, či by som sa s ňou nehanbila vyjsť na ulicu, tak vám poviem, túto knihu by som rozhodne v električke čítať nechcela.
Každopádne, je to len môj názor. Rovnako ako s umeleckými dielami v galérii, ani pri tomto sa nedá ostať celkom objektívnym a preto, to s čím sa síce ja nestotožňujem môže byť pre vás naozaj niečím zaujímavým a príťažlivým.
  
http://browse.deviantart.com/fanart/?q=Uglies#/dq3m4f
Deal: kde je moja krásna tvár?!
Vo svete, kde každý dostane na 16-te narodeniny plastickú a bezbolestnú operáciu, aby sa stal neskutočne krásnym a príťažlivým, funguje všetko ako dobre naolejované hodiny. Všetko je absolútne dokonalé. Týmto si spoločnosť zabezpečila pokoj od diskriminačných a iných nepokojov a každý si užíva život v „raji“.
Tally je jednou z tých, ktorí onedlho dovŕšia šestnásť rokov a jediné na čo dokáže myslieť je jej vlastná operácia. Jej posadnutosť vlastnou nádhernou budúcou postavou sa ešte prehĺbi, odkedy jej najlepší kamarát, Peris, ktorý už operáciu podstúpil odišiel na druhú stranu rieky do Nového krásneho mesta (New Pretty Town), a Tally ostala v Škaredej osade (Ugly Village) sama.
Jedinú nádej ako prežiť tých pár mesiacov bez Perisa vidí v tom, že za ním bude chodiť do Nového krásneho mesta potajme. Pri jednej takej to tajnej misii stretne na vrehu rieky, ktorá rozdeľuje škaredých a krásnych na dva nezdieľne svety dievča, ktoré jej prevrátilo život na ruby. Shay.
Divokú a nespútanú, s otvorenou mysľou. Tally je Shay ohromená a o to viac, keď sa dozvie, že 16-te narodeniny oslávia v rovnaký deň. Kým si Shay užívajú posledné dni detstva, Tally premýšľa nad tým, aké to bude úžasné, keď sa obidve naraz presťahujú do Nového krásneho mesta ako absolútne dokonalé. Zdá sa, že všetko je presne ako má byť. Dokonalé, s nádejou na prekrásnu budúcnosť...
Až kým sa Shay nezverí Tally so svojim plánom do ktorého nie je plastická operácia zahrnutá. Nechce, aby ju zmenili na niečo čím nie je. Odmieta podstúpiť operáciu a rozhodne sa utiecť do Dymu (The Smoke), táboriska rebelov. Tally len ťažko verí vlastným ušiam. Jej obraz o perfektnej budúcnosti sa v jednej sekunde zrútil ako dom z kariet.
Aj napriek tomu, že sa ju Shay snaží presvedčiť, aby utiekla s ňou a zvolila si slobodu miesto krásy, Tally odmieta. Nedokáže si predstaviť žiť život ako škaredá. A tak Shay odchádza k rebelom sama.
V deň operácie Tally netúži po ničom viac, ako po krásnom tele a po momente, kedy konečne uvidí Perisa a on uvidí ju ako krásnu. Všetko sa však zmení, keď jej povedia, že ju nebudú operovať, kým sa nenájde rebelka. Shay. Kým im nepovie, kde Shay je...
A tak sa Tally ocitá pre takmer Sofiinou voľbou. Vyberie si vonkajšiu krásu pred kamarátkou, alebo ju zachráni a tým si zaistí prežitie celého života ako škaredá?!

http://ecx.images-amazon.com/images/I/3154Y8QFBEL._SL500_AA300_.jpg
BestFriend4Ever: Sorry, Tally
Myslím, že tu nie je namieste hovoriť o tom, či by som chcela byť s Tally najlepšia kamarátka, pretože mám pocit, že v svete do ktorého je vsadený dej tohto románu nemá ani len poňatia o tom, čo je kamarátstvo... aspoň zo začiatku nie.
Peris odmietne Tally, keď  príde tajne za ním a povie jej len, že sa môžu kamarátiť až keď bude bezchybne krásna... (chalani...!!!!). Na druhej strane Tally skutočne váha nad tým, či Shay zradiť, alebo nie. JE síce pravda, že potom pochopí, ako sa veci majú, ale nie som si istá, či by som bola nadšená z kamarátky, ktorá by ma zapredala za 30 strieborných. Raz sa to už stalo a ten chlapík potom nedopadol veľmi dobre...
Takže konečný verdikt, je: NIE. Rozhodne by som nechcela byť s Tally najlepšia kamarátka. Za tie stresy a žalúdočne vredy by mi to rozhodne nestálo. Sorry ,Tally!

http://www.carbodydesign.com/archive/2008/11/03-i-shoes-concept/_i-Shoes-Concept-1.jpg
Plus: Hoverboard
Teda páni, snowboarding a skateboarding je už dávno pasé. Teraz prichádza čas HOVERBOARDINGU. Keď som Uglies čítala, verte mi, miliónkrát som si predstavovala, aké to je, vznášať sa nad zemou, cítiť poryvy vetra vo vlasoch. Ako sa ukázalo v tejto knihe, lietanie už viac nie je len pre vtáky a tie divné veveričky.

http://rlv.zcache.com/the_smoke_lives_uglies_tshirt-p235340296304281087ydz4_400.jpg
Plus: Secret society
V každej knihe musí byť nejaká tajná spoločnosť. Hocijaká. Aj keď len okrajovo spomenutá, ale musí. A Uglies nie je výnimkou. Rebeli v Dyme riskujú svoj život len preto, aby ukázali, že život nie je len krása a nekonečná zábava ako to propaguje spoločnosť a všetci krásny a že plastické operácie berú ľuďom slobodu a nie im ju dávajú.

RelationshipStatus: rozhodne nie najhoršia
Rozhodne to nebola najhoršia kniha, akú som kedy čítala. (Toto prvenstvo si ešte stále drží kniha Vykúp moje srdce od Meg Cabot) To je dobrá správa, nie? Na druhej strane si myslím, že to nie je ani z ďaleka jedna z najlepších kníh, aké som  čítala. Neskutočne ma vytáčala Tallyina neustála obsesia byť krásnou. Všetko to okolo nej ju tak zmiatlo, že nebola schopná ani len minimálne pripustiť, že by škaredí predsa len nemuseli byť až tak škaredí a že plastická operácia nie je práve tým najprirodzenejším zásahom do ľudského tela. Jej myseľ sa stále točila len okolo túžby podstúpiť konečne tú operáciu.
Dalo by sa to ale ospravedlniť systémom v ktorom Tally žila a teda aj celkom iným pohľadom na život.
Je prekvapivé, ako žánrovo neutrálne Uglies je. A aj keď si myslím, že príbehu chýbala nejaký romantický línia, ako tomu býva v podobných knihách, myslím, že zvyšok príbehu tento nedostatok celkom dobre vyvážil.
Je desivé uvažovať nad tým, že by sa myšlienky prezentované v knihe mohli stať niekedy realitou, prinúti to čitateľa zamyslieť sa nad tým, kam vlastne spoločnosť speje a či je tá toľko ospevovaná matéria naozaj taká nevyhnutá ako sa zdá.

piatok, 9. decembra 2011

Čo ma chytilo za srdce a takmer mi ho vytrhlo...

Okej, decká, fakt to nie je ľahké hodiť sem nejaký post, keĎ trčím na intráku bez netu a  k tomu zavalená haltou trán o autorskom práve na skúšku na budúci týždeň. JE mi ľúto, že som sem v posledných dníkoch nič nehodila, ale má to objektívne dôvody a verte mi, akonáhle odbije 16. december a duch Vianoc na dostane celou svojou silou, budem sem prispievať a prispievať a prispievať. Ale teraz, doprajem času hlavne svojmu akademickému rozvoju, tak dúfam, že to chápete.
Ale ti tak, rada by som sa s vami podelila o nejaké tie drobnosti, ktoré ma v poslednom čase chytili za srdce a tak.

V prvom rade som ZHROZENÁ. Fakt. Možno vám to také nepríde, ale.... ako mohli preložiť MATCHED ako DOKONALÝ PÁR???!!!! Vážne. Keby som nevidela cover tak si myslím, že je to nejaká trápna selanka zo stánku od Rosamunde Pilcherovej, alebo tak. No povedzte, nemôžu dať preložiť názov niekomu, kto má aspoň trochu páru o tom, ako to robiť??? (bez urážky) NEchcem, aby to znelo nekonštruktívno-kriticky, urážlivo a maniakálne, ale... bývala som na izbe s prekladateľkami a myslím, že ich prednášajúci by s týmto preklôadom nebol veľmi spokojný....
Na druhej strane, je super, že ponechali originálnu cover. To je fakt BOMBA. A videla som aj ACROSS THE UNIVERSE, vlastne NAPRIEČ VESMÍROM (A tomu sa podľa mňa hovorí dobrý preklad). Ja mám u knihu po anglicky, ale držať ju v ruke v materinskom jazyku bolo ako znovuobjaviť raj. Alebo tak nejak.Myslím. A tiež nechali cover.... Ako by povedal Barney z How I met your mother: "PLÁCÁK!!!"

Nuž a čítam Uglies. Kvôli škole a učeniu mi to ale nejde tak chytro ako by som chcela a to ma mrzí. Kvôli vám aj kvôli sebe, pretože najradšej by som tú review už napísala.... taká fajnová je to kniha (ale viac vám zo svojích emócií neprezradím, aby ste sa mohli tešiť na recenziu, ktorá príde... dajme si termín... do 20: DECEMBRA. Takže presne do tohto dátumu by sa tu mala ukázať recenzia na román Uglies. Uvidíme čo to dá. Hlavne aby som stihla prečítať aspoň skriptá, no nie).

No a ešte tu mám super milú povinnosť. Ako vždy: ĎAKOVAČKA. Ale teraz vážne. Dievky, Maataaa a Kristin Rose, naveky ostanete zapísané ako moje nasledovníčky číslo osem a deväť. Chcem, aby ste vedeli, že som rada, že ste mi takto vyjadrili podporu a dúfam, vás tieto stránky budú inšpritovať aj ďalej. AK by ste mali nejaký nápad, ako to tu vylepšiť, dajte vedieť, predsa len, robím to pre vás. Nuž, spravte si pohodlie, vezmite nejakú knihu a ... na zdravie. (A ešte raz diky, baby. Faktis)


Nuž, tak to je asi všetko. Myslím.
Úprimne dúfam, že po budúcotýždňovom skúškovo-školovo-skriptovo-štúdijnom masakri vám toho napíšem viac. Majte sa pekne a prosím nezatracujte ma pre moju krátkodobú neprítomnosť.
P.S.: všetkým polyhistorom, ktorých čakajú skúšky prajem veľa, veľa, veľa zdaru.

XOXO
DomiLondon

Komedia česká o bohatci a Lazarovi, alebo článok bez hlbšieho zmyslu

Bola som TAM. Viem, pre človeka obyčajného, plebského razenia ako som ja je to priam neuveriteľné, ale naozaj. Bola som TAM. Dostala ma tam jedna z nich. Kamarátim s ňou. Nie je plebs ako my. Ale aj tak ma tam dostala...
Kam?
Medzi umelcov.
Budúcich bábkohereckých Quentinov Tarantinov a Robertov Downeyov juniorov slovenského ľudu.
A poviem vám, anakreonizmus bol cítiť už od vchodových dverí. Kreatívna atmosféra som mnou na tom mieste tak zamávala, že som mala pocit, že nech by som na tomto svete so svojim úbohým životom spravila čokoľvek tým deckám tam sa nevyrovnám. A ani sama neviem, či to bolo príjemné, alebo desivé. Asi skôr kombinácia oboch. Strašidelné.
Komedie česká o bohatci a Lazarovi  hraná v sále veľkosti mojej iternátnej izby zanechala v mojom vnútri dlhú stopu o ktorej budem zrejme hovoriť aj svojim deťom.
Sedela som hneď vpredu a od hercov ma oddeľovalo len... vlastne nič. Vôbec nič ma od nich neoddeľovalo. Zrejme to bola aj dôvod, že chalanisko odetý do čertovských šiat pojal do tanca kamarátku sediacu vedľa mňa. Mimochodom tiež diváčku.
Mala som ten divný pocit, ktorý som mávala, keď som ako dieťa chodila na mikulášske besiedky a so stiahnutým žalúdkom som čakala, kedy sa ten bradáč nakloní ku mne a bude ma nútiť niečo mu zaspievať. Odrazu som mala strašne déja vu. Asi preto, že prirodzene nepatrím medzi ľudí, ktorý ocenia interaktivitu divák-herec.
V prítmí a šere tlmených led-lámp som sa snažila všímať si všetko čo sa deje predo mnou. Od chlapíka, čo zahral Boha, Abraháma a rečníka tak, akoby ani tri roky herectvo neštudoval a pri jeho monológoch som mala pocit, že ho dabuje niekto z mexických telenoviel cez úžasnú ľahksť s ktorou niektorí viedli svoje bábky (spomínala som, že tam boli aj bábky. A boli vážne WAW) až po Lazara, ktorý by si zaslúžil Oskara hneď tam na mieste. Aj ten bábkový aj ten reálny.
Nikdy som nevidela, že by niekto dokázal vyjadriť charakter človeka konštrukciou bábky, ale včera mi to takmer vyrazilo dych (rovnako ako niekoľko iných vecí, ktoré možno neboli až také úžasné).Maňuška boháča a drevená "bábka" (ktorej oficiálne učebnicové meno neviem) Lazara... konflikt medzi nimi bolo vidieť aj bez dialógov. Vážne.
A čo sa týka chalaňa, čo viedol bábku Lazara: neviem, ako dlho to nacvičoval, neviem, či si predtým dal nejaký doping, ani neviem, či to mal vydreté, alebo mal toľko talentu, ale miestami som mala chuť plakať. Aj preto, že ten chlapec bol naozaj cute a aj preto, že to robil tak dojímavo, až som si myslela, že to on je bábka a jeho drevené alter ego je reálne.
Nuž čo povedať.
Bohémsky život je bohémsky život a vidieť mladých tvorivcov na "domácom poli" bolo ako sledovať lov levov niekde na safary. Dokonca ste sa báli, aby na vás nezaútočili.
Takže, na záver by som chcela povedať, že ak vám tento článok nič nedal, nevadí. Poprvé preto, že tento blog je venovaný knihám a po druhé preto, že sama som si v ňom myšlienky len triedila, takže je logické, že ak som im nerozumela ja, vy asi tiež nie.
Každopádne, ak sa vám naskytne príležitosť zamieriť na VŠMU a obzrieť si tam nádejné javiskové tváre v akcii, neváhajte. Možno sa budete cítiť stiesnene a radšej si vezmite vlastný kyslíkový prístroj, ale inak to stojí za to.
A ak sa vám páčia obrázky, ktoré majú reprezentovať vyššie zmienenú hru, vedzte, že sa práve dívate na výtvor budúceho scénografa. Presne tak. A neopovážte sa ich kopčiť, idem skúžkovať z autorského práva, takže bacha na mňa (just joke).
Nuž to je všetko (at least!!!)

Majte sa.
DomiLondon
XOXO